Trauma a jej odstránenie v skutočných príbehoch
Niekedy treba na vyriešenie problému, ktorý človeka trápi, viac stretnutí. Môže to byť pol roka, rok, je to veľmi individuálne. TIR je vhodná metóda najmä pri tzv. monotraumách, ktorých však môže byť aj viac, ale stále pritom ide o jednotlivé ohraničené udalosti, ktoré človek vo svojom živote zažil. Trauma a jej odstránenie v skutočných príbehoch bol podklad na seriál článkov…
Pre Magazín 40plus postupne píšem príbehy, kedy metóda TIR pomohla ľuďom na ich novej ceste životom.
Ak sa vás trauma dotýka a chcete sa zbaviť „osobného väzenia“, možno vám tieto príbehy dajú odpoveď. Všetky príbehy sú zverejnené so súhlasmi klientov.
Svoka a nevesta
Klára sa prvýkrát ku mne na terapiu objednala asi pred pol rokom. Sadla si, vzdychla a povedala, že viac nevládze. A začala rozprávať… S manželom Edom sa zoznámili na vysokej škole, chodili spolu do krúžku. Bola to láska na prvý pohľad. Bývali na jednom internáte, takže boli spolu stále, cestou do i zo školy, v škole, pri štúdiu aj pri zábave. Spolu sa pripravovali na skúšky. Asi po polroku randenia pozvali Klárini rodičia Eda na víkend k nim domov. Edo sa rodičom zapáčil. Videli, že je, na rozdiel od dcéry Kláry, viac prakticky založený. A páčilo sa im, že Klára má stáleho partnera. Víkendové návštevy sa stali pravidelnými.
Asi po roku vzťahu povedala Klára Edovi, že aj ona by rada spoznala jeho rodičov.
Jeho rodičia boli veľmi starostliví. Najmä mama. Edovi volávala aj štyrikrát denne a zisťovala, ako sa má a čo robí.
Zoznámenie s jeho rodičmi bolo zvláštne. Hlavou rodiny bola mama.
Celý článok a aj rozuzlenie nájdete tu: SVOKRA A NEVESTA
Príbeh Martiny
Martina je šikulka. Všetko, čoho sa chytí, jej ide od ruky. Má prácu, ktorá ju baví, vie sa postarať o rodinu, výborne varí a pečie fantastické torty. A keď nevie svojho muža donútiť, aby opravil maličkosti v domácnosti, opraví ich sama. Žena do koča i do voza. Jedna jediná činnosť, ktorá jej nejde, je šoférovanie. Vodičák má už od dvadsiatky, ale vždy, keď to je možné, šoférovaniu sa vyhne. Radšej ide pešo alebo autobusom, či električkou. Na rodinné výlety, dovolenky a nákupy šoféruje vždy jej muž.
Keď sa už šoférovaniu nevie vyhnúť, zažíva strach a úzkosť. Celá sa roztrasie a myslí len na to, aby náhodou nenabúrala, alebo aby sa jej auto nepokazilo uprostred najväčšej križovatky v meste. Netuší však, odkiaľ sa tento jej strach berie, lebo nikdy nespôsobila žiadnu haváriu a ani nebola jej účastníkom. Vie však, že chce tento stav zmeniť. Preto sa obrátila na mňa.
Celý článok a riešenie nájdete tu: Martina mala traumu zo šoférovania
Trauma z rozprávania po anglicky
Do you speak English? (Hovoríte po anglicky?) Lenka odpoveď na túto otázku pozná, aj nepozná. Keď je na dovolenke v zahraničí, jej odpoveď je: „Yes, I do.“ Keď sa jej to naposledy spýtali na prijímacom pohovore do nového zamestnania, zostala ticho. Pozerala na personalistu a nerozumela. Nikdy si o sebe nemyslela, že z nej bude tlmočníčka. Učenie sa jazykov ju nikdy veľmi nebavilo. Vie však, aké dôležité je vedieť sa dohovoriť aspoň jedným alebo dvoma cudzími jazykmi. Využije to nielen na dovolenke, ale i v práci, v kontakte s kamarátmi z celého sveta, aj pri pozeraní filmov.
Celý článok a riešenie nájdete tu: Cudzie jazyky
Príbeh Evy – Ako sa zbaviť strachu z pavúkov
Máte radi prírodopisné filmy? Eva ich rada nemá. Skoro v každom z nich sa objavia pavúky. V niektorom dokumente jeden-dva, ale sú aj filmy, ktoré sú pavúkom venované celé. Eva má niekedy pocit, že iné zvieratá, ako pavúky ani neexistujú. Eva pavúky nieže nemá rada. Má z nich panický strach. Keď sme sa stretli, začala opisovať, ako s nimi bojuje. Keď vidí niekde pavúka, berie do ruky topánku alebo niečo tvrdé, čím ho zabije. Handra sa jej neosvedčila. Raz sa jej pavúk do handry zamotal, a keď ho hľadala, vyskočil na ňu. Myslela si, že nastala jej posledná hodina.
Celý článok a riešenie nájdete tu: Strach z pavúkov
Príbeh lekára Pavla
Do roboty chodil v strese, obával sa, že sa znova zopakuje situácia, kedy nebude vedieť pacientovi pomôcť a poškodí jeho zdravie alebo dokonca pacient zomrie. Začal zvažovať aj zmenu povolania, aby sa vyhol stresu a úzkosti, ktorú zažíval. Najprv si myslel, že tento stav prekoná sám, ale nakoniec vyhľadal moju pomoc.
